Search

Priemyselné pamiatky - skryté poklady Slovenska

Keď sa ešte mohlo cestovať a vychádzať, stretli sme sa na diskusii s názvom Železný Gemer. Diskutovalo sa o priemyselných a historických pamiatkach, o ich obnove a nájdení ich nového využitia. Pozvanie prijali Viera Kozárová (koordinátorka obnovy jelšavského kaštieľa), Peter Radkoff (umelecký riaditeľ Tabačka Kulturfabrik v Košiciach) a Lukáš Patera (historik).



Železný Gemer


Priemyselné pamiatky predstavujú skvosty v architektúre. V minulosti mali továrne a vysoké pece štýl, pretože ich majiteľ sa nimi prezentoval a ukazoval svoje postavenie. Obrovským problémom, ktorý nenapomáha záchrane týchto pamiatok, sú vlastnícke pomery. Za socializmu boli všetky historické a priemyselné pamiatky vo vlastníctve štátu. Po Nežnej revolúcii prišlo obdobie divokej privatizácie a tieto pamiatky sa dostali do rôznych rúk, ba dokonca niektoré stratili majiteľa. Ak je v dnešnej dobe vlastníkom týchto pamiatok samospráva, nemusí byť schopná postarať sa o ne, nakoľko väčšinou na ne nemá dostatok financii a môžu sa pre ňu stať len príťažou. Peter Radkoff aj Viera Kozárová majú rôzne skúsenosti so spoluprácou so samosprávou. Obaja potvrdili, že je dobré mať ich na svojej strane a spolupracovať. Skutočnosť ukázala, že samospráva bola v prípade Petra Radkoffa otvorená spolupráci, len ak videla, že z nej bude niečo mať. Ak je projekt úspešný, samosprávy sú ochotné prevziať úplnú kontrolu, ako tomu bolo aj v prípade Kasární Kultur park. Viera Kozárová hovorila o veľmi dobrých vzťahoch s primátorom Jelšavy. V jej prípade je ale situácia úplne iná, keďže kaštieľ nie je ešte vo finálnej podobe. Hlavné, čo jej chýba, je zanietenosť domácich a ich zadubenosť, pre ktorú nevidia v kaštieli príležitosť. Ba čo viac, chýbajú manažéri, ktorí by projekty koordinovali a písali žiadosti na získanie financií.


Viera Kozárová a Peter Radkoff majú priamu skúsenosť s koordinovaním a realizovaním rekonštrukcie historickej/priemyslenej pamiatky. Ich skúsenosti sa však odlišujú a každý má svoj jedinečný príbeh. Viera Kozárová pracuje na obnove coburgovského kaštieľa v Jelšave. Ako povedala, hneď pri prvej návšteve videla v kaštieli živý priestor s kultúrnymi akciami, koncertami a divadelnými predstaveniami. Nevyhnutné však bolo presvedčiť miestnych, že kaštieľ má potenciál a nie je len ťarchou. Mesto najprv hľadalo investora, ktorý by z neho mohol spraviť luxusný hotel, no nikto sa nenašiel. Vedenie mesta si uvedomilo, že kaštieľ nie je pre investorov atraktívny a ak z neho chcú mať nejaký úžitok, tak ho musia zrekonštruovať sami krok za krokom. V Jelšave je nedostatok pracovných príležitostí a Viera Kozárová hneď využila možnosť zapojiť do projektu nezamestnaných z mesta. Keď sa to dozvedeli pamiatkari, hneď mali pripomienky, pretože podľa nich rekonštrukciu nemôžu robiť nekvalifikovaní pracovníci. Lenže najprv bolo nevyhnutné zastabilizovať múry a opraviť strechu, aby sa mohla robiť náročnejšia rekonštrukcia vnútornej výzdoby, ktorú samozrejme budú robiť kvalifikovaní pracovníci. Problémom Slovenska je, že každý si pod opraveným kaštieľom predstavuje krásnu fasádu. Ako Viera Kozárová povedala: “Vidím hodnoty v tom, čo ľudia nevidia. Mám schopnosť vidieť krásu aj v ruine.” Kaštieľ sa rekonštruuje postupne od roku 2015. Financie na rekonštrukciu idú z Ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom. “Otvorili sa brány, ktoré sa nezatvárajú.”



Príbeh Petra Radkoffa je trochu odlišný. Peter prešiel dlhú cestu, kým sa dostal ku košickej Tabačke. Pre neho bolo hnacím motorom nájdenie priestoru pre slobodné umenie. Vyrastal v období socializmu, kedy bolo umenie cenzurované. Chcel vybudovať nezávislé kultúrne centrum a v polovici 90. rokov nadviazal na miestne kultúrne aktivity, ktoré prezentovali súčasné umenie u nás a v zahraničí. Prvým kultúrnym centrom, ktoré viedol, bolo IC Culture Train vo Vyšnom Opátskom. Druhým projektom bolo nezávislé kultúrne centrum s cieľom využiť areál vojenských Kasární Kultur Park. Peter Radkoff viedol expertnú skupinu pre súčasné umenie a nezávislú kultúru, v snahe získať pre Košice titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Po získaní titulu sa z nezávislého centra stalo kultúrne centrum riadené miestnou samosprávou s výraznými zásahmi do jeho fungovania. Po tomto sklamaní začal definitívne budovať so svojím tímom Tabačku v bývalej tabakovej továrni. Názov Kulturfabrik Tabačka znamená fabrika na kultúru. Koncept kultúrnych centier v budovách bývalých tovární je veľmi rozšírený najmäv západnej Európe. Umelci potrebujú priestor, kde by mohli svoje umenie prezentovať, lenže klasická galéria im nemusí dať priestor na prezentáciu, preto sú kultúrne centrá veľmi priaznivým riešením.


Lukáš Patera zasadil tému do historického kontextu. Hovoril o priemyselných pamiatkach Gemera, ktorý je na ne bohatý. V minulosti bol v tomto regióne silný uhorský kapitál od šľachticov, ale aj bohatých podnikateľov. Gemer bol bohatým baníckym región, kde investície smerovali najmä do baníckej infraštruktúry - vysokých pecí. Najprv boli rozšírené malé vysoké pece, napr. v Sirku, v Nižnej Slanej - huta Etelka. Na prelome 19. - 20. stor. už boli pece nerentabilné a postupne zanikali. Nahradili ich veľké železiarne, napr. v Hnúšti či v Likieri, ktoré boli efektívnejšie a konkurencieschopnejšie. Za socializmu kvôli pokroku vo výrobe definitívne zanikli všetky malé vysoké pece. Podľa Lukáša Pateru sú coburgovský kaštieľ a ďalšie priemyselné pamiatky obrovským lákadlom pre návštevníkov práve v stave, v akom sa nachádzajú. Vysokej peci Etelke dodávajú sadze a špina autentickosť. Takéto miesto môže byť skvelým priestorom na rôzne podujatia. Tieto pamiatky treba premeniť a využiť na organizáciu kultúrnych podujatí, premietaní filmov či na usporiadanie koncertov.


Z diskusie v konečnom dôsledku vyplýva, že prioritou by malo byť zakonzervovanie súčasného stavu priemyselných pamiatok, aby sme o ne v budúcnosti neprišli. Častokrát sú tieto pamiatky voľne prístupné a dá sa tam robiť čokoľvek, čo môže viesť k ich ďalšiemu znehodnocovaniu. Priemyselné pamiatky sú pokladmi Slovenska a preto by sme sa o ne mali starať a využiť ich potenciál na prilákanie turistov do zabudnutých regiónov Slovenska. Nie je nevyhnutné ich opraviť do pôvodnej podoby, pretože by tak mohli stratiť svoju charakteristickú atmosféru. Okrem opravy im však treba nájsť aj ďalšie využitie, či už by boli skanzenom, komunitným centrom, múzeom alebo umeleckým priestorom.


19 views

KRUHÁČ - coworking & startup center

Bélu Bartóka 20/A, 979 01 Rimavská Sobota, Slovakia

info@kruhac.sk

+421 908 946 526

  • Facebook Kruháč.sk

©2019 by KRUHÁČ coworking & startup center